Odvodnenie základov budov a stavieb

Ak je hladina spodnej vody vyššie ako základy budov, pôsobí voda škodlivo na murivo, podomieľa stavbu, vytvára podmienky na vývoj plesní a vytápa pivničné priestory. Preto sa hladina spodnej vody znižuje drenážou pod úroveň základov, avšak drenáž by sa nemala ukladať nižšie ako základová škára priľahlých základov, aby odvádzaná voda nemohla podmývať podzákladie. Toto riziko možno obmedziť použitím geotextílie. Pod základové škáry sa navrhuje štrková vrstva v kombinácii s rúnom, aby sa zamedzilo prípadnému kapilárnemu vzlínaniu z nižšie ležiacej hladiny spodnej vody a z tejto vrstvy možno vodu odviesť k drenážnym rúram. Systém na zachytávanie a odvádzanie povrchovej a spodnej vody sa buduje z perforovaných a viacúčelových rúr a tvaroviek, kontrolných šácht a geosyntetík. Najčastejšie ide o systém drenážnych rúr paralelných so základmi.

Filtračnú stabilitu štrkovej vrstvy, do ktorej sa ukladajú rúry, zaručuje rúno, ktoré chráni štrkovú vrstvu pred zanášaním a zároveň znižuje jej potrebnú veľkosť. V praxi sa uplatňujú rúna z vlákien z PP/PE (zabezpečujú filtráciu a miernu stabilizáciu pôdy) alebo rúna z vlákien z PP (zabezpečujú filtráciu a použitie na cestné stavebníctvo). Na odvádzanie vody zo stien, resp. z iných častí základov sa používajú drenážne rohože – zväčša ide o kombináciu mrežoviny z PE po stranách vybavenú filtračnou tkaninou, resp. fóliou z PE. K základom priliehajú už od stykových miest základov so zemou a smerujú až k drenážnej rúre. V lomových bodoch drenážneho vedenia, na miestach napojení a pri väčších vzdialenostiach na rovných úsekoch treba osadiť kontrolné šachty, ktoré slúžia neskôr aj ako preplachovacie šachty, prípadne budovať kontrolné otvory s rovnakým priemerom ako drenáž aj na kratších úsekoch.

Osvedčilo sa aj používanie kontrolných šácht s menšími priemermi (DN 300-400) vzhľadom na moderné technológie prečisťovania vedení. Pri odvodňovaní plôch do 200 m2 možno vylúčiť uloženie drenážneho vedenia a vodu odviesť len štrkovou vrstvou, avšak zväčša sa odporúča použiť drenážne rúry a dostatočne hrubú vrstvu štrku vyspádovanú k rúram. Hrúbka a spád sa navrhujú s ohľadom na možné sadnutie. Podobný je aj návrh odvodnenia strešných plôch, kde treba zvážiť použitie geotextílie. Drenáž možno zaústiť priamo do toku, kanalizácie, vsakovacieho systému, môže sa viesť pozdĺž stoky s miernejším spádom a zaústiť nad jej maximálnym naplnením, aby splašky pri vyšších stavoch nenainfikovali spodnú vodu spätným zdutím. Zaústenie do delenej kanalizačnej sústavy treba posúdiť, nakoľko by mohla mať nízka teplota podzemnej vody nepriaznivý účinok na proces v biologickej časti čistiarne odpadových vôd.